Sedíme pri káve priamo vo Vydrici. Na mieste, na ktoré sa nás pýtate čoraz častejšie. Pri jednom stole Maxim Blahovec, zakladateľ Gatto Matto, a Juraj Ťahún, komerčný riaditeľ spoločnosti Lucron, ktorá stojí za projektom Vydrica. Rozprávame sa o tom, čo títo dvaja spolu spískali a prečo sa sem jedného dňa presťahuje Gatto Matto z Panskej.
Panská 17 je domovom Gatto Matto už viac ako dvadsať rokov. Neodchádzame preto, že by sme to miesto prestali mať radi. Jednoducho sme z neho vyrástli. Uvedomenie, že potrebujeme viac priestoru, neprišlo zo dňa na deň. Maxim hovorí skôr o sérii momentov, ktoré sa postupne začali skladať do jedného obrazu. Súčasný priestor nám prestáva stačiť po technickej stránke, chýba parkovanie a historické centrum so sebou prináša limity, ktoré sa pred pár rokmi zdali nepodstatné.
,,Nové miesto však nemôže byť len väčšie či technicky lepšie. Musí mať dušu. To je pre mňa hlavné kritérium,” hovorí Maxim. A tak začalo hľadanie. Nie však hocikde. V okruhu približne 1000 metrov od Panskej sa postupne objavilo niekoľko možností. Jednou z nich bola aj Vydrica.
Dva roky okolo seba chodili
Keď sa dnes Maxim a Juraj rozprávajú pri káve, pôsobí to, akoby sa poznali odjakživa. Ich prvé stretnutie však bolo veľmi formálne. ,,Asi dva roky sme okolo seba chodili,” spomína Maxim. Napokon ich spojil spoločný známy a prvýkrát si sadli za jeden stôl vo februári 2024. Vtedy ešte obchodne. Dnes sa na tom obaja smejú.
Keď Maxim prišiel prvýkrát na miesto, kde si mal predstaviť budúce Gatto Matto, napadlo mu vraj jediné slovo – dovolenka. ,,Je tu atmosféra, história v novom šate, zeleň, krásne výhľady a komunita. Páči sa mi predstava, ako rodičia sedia na terase a deti sa tu môžu bezpečne hrať,” opisuje a pridáva ešte jeden, o niečo menej strategický argument: ,,A mám rád tehličky, haha.”
Stará Bratislava, ale po novom
Práve tehla nie je na Vydrici náhodou. Celý projekt vzniká ako obnova časti, o ktorú Bratislava pred desaťročiami prišla. Podľa Juraja je preto dôležité, aby prirodzene nadviazala na Staré Mesto a zároveň priniesla niečo, čo mu dnes chýba: ,,Chceme, aby tu boli živé ulice, kvalitný dizajn, veľa zelene a aby sa tu človek jednoducho cítil dobre. Aby ste prišli a mali ten pocit, o ktorom hovorí Maxim – že ste na dovolenke. Aj preto sa v architektúre objavujú materiály, ktoré poznáme zo Starého Mesta – tehla, kameň či ušľachtilé omietky. Postupne pribudnú aj revitalizované pamiatky ako ľadové jamy či areál Vodnej veže.” Nejde však len o to, ako bude Vydrica vyzerať. Podstatnejšie je to, čo sa v nej bude diať.
Štvrť potrebuje dôvod, prečo do nej prísť
Juraj hovorí, že pri skladbe prevádzok od začiatku hľadajú rôznorodosť. Miesta, kvôli ktorým človek nielen príde, ale aj zostane. A gastronómia má v tomto smere osobitné postavenie. ,,Gastro je destinačná vec. Privedie ľudí, ktorí tu potom prirodzene trávia čas, využívajú služby, navštevujú obchody. Jeho úloha je podľa mňa nezanedbateľná,” tvrdí.
Na otázku, ako do tejto predstavy zapadá Gatto Matto, má jasnú odpoveď: ,,Je to koncept, ktorému úprimne verím. Dvadsať rokov na trhu je známka kvality. Mne sa však páči aj ľudský prístup, firemná kultúra a to, ako sa Gatto Matto stará o svojich ľudí. Je to úplne iný prístup ku gastronómii.” Práve tu sa ukazuje, prečo si Vydrica a Gatto Matto sadli. Obe strany stále hovoria o tom istom – o ľuďoch.
A kedy teda?
To je otázka, ktorú od vás dostávame najčastejšie. Vydrica vzniká postupne a pôvodný plán troch etáp sa pre stavebné a konštrukčné riešenia rozšíril na štyri. Zásadným momentom bude prepojenie Vydrice so Starým Mestom v rámci tretej etapy. Podľa súčasného plánu by k nemu malo dôjsť v roku 2030. A práve vtedy by sa súčasťou Vydrice malo stať aj Gatto Matto.
Dovtedy zostávame doma na Panskej. Varíme, pečieme, stretávame sa s vami a pokračujeme ako doteraz. Pretože Panská ešte nepovedala posledné slovo. Toto nie je príbeh o tom, ako ju opúšťame. Je to skôr príbeh o tom, kam môžeme postupne vyrásť.
Jeden obyčajný večer
Na záver sme odložili etapy aj termíny a položili obom jednoduchšiu otázku: Ako si predstavujete obyčajný večer na Vydrici o desať rokov?
Juraj má tú scénu premyslenú takmer do detailu. Sedí na terase Gatto Matto, pozerá na Ufo a pred sebou má pohár dobrého rizlingu. Ešte dôležitejší je však preňho pohľad do ulíc: ,,Chcel by som tam vidieť spokojných a šťastných ľudí. To ma napĺňa – tvoriť miesto pre život.”
Maximova predstava nie je veľmi vzdialená. Vidí rodinu a priateľov. Vidí komunitu, ktorá tu postupne vznikla. Ľudí, ktorí sa tu zastavia po dobrý chlieb, prídu na večeru, víno a potom sa ešte prejdú ulicami.
Vlastne nič veľkolepé. Len miesto, na ktorom je ľuďom dobre. A možno preto platí, že domov nie je adresa. Je to pocit.