Bratranci Maxim a Marek spoločne spomínajú na začiatky Gatto Matto, ktoré má už 17 rokov. Začínali od nuly, dnes vedú rodinný podnik.
Ako a kde vznikla myšlienka otvoriť si reštauráciu?
Maxim: S mojou maminou sme vždy túžili mať reštauráciu. Hľadali sme nejaký čas vhodný priestor a následne vznikla taká malá kantína o dvadsiatich stoličkách v Starom Meste. Spravili sme z toho jednoduchú pizzeriu s talianskym názvom. Moja mama je milovníčka mačiek a veľa rodinných podnikov, aj zahraničných, majú vo svojom názve zvieratko, preto sme zvolili Gatto Matto, čo v preklade znamená bláznivá mačka. V podstate je to aj veľmi výstižné. (smiech)
Pribudli k tebe a mamine aj ďalší členovia rodiny?
Maxim: Veľký zlom nastal, keď prišiel do firmy môj bratranec Marek. Bol to taký míľnik zhruba 7 rokov po otvorení. Dovtedy to bola len malinká reštaurácia, kde sme takmer všetko robili sami. Až Marek nám ukázal všetky tie možnosti, ktoré sa dajú uskutočniť. S jeho mladým duchom vniesol svieži závan aj do nášho rodinného podnikania. Otvorili sa nám obzory a s nimi neskôr aj ďalšie dve prevádzky.
Keď si na to spomeniete s odstupom času, aký bol ten niekoľkoročný vývoj?
Maxim: Nechcel by som to ešte raz prežiť. (smiech)
Marek: Boli sme veľa rokov sústredení na konkrétny cieľ. Maxim priniesol skúsenosti a nápady a ja chuť a odhodlanie. Bol to taký šikovne postavený model, kedy sa spojil vizionár, ďalej niekto, kto to manažuje a šéfkuchár Radoslav, ktorému to rovnako dobre varí dodnes. Na tomto sme začali stavať a priberať do tímu ďalších bratrancov, brata (smiech). Takže je to naozaj rodinná firma, ktorá to nemá len na papieri. Aj hostia, ktorí ku nám chodia, môžu cítiť to, čo inde nenájdu. Je to postavené na pute a úprimnosti. Keď už nám došla rodina, prizvali sme najlepších kamošov … takže ak máme na Slovensku ešte nejakého skrytého bratranca, nech sa ozve. (smiech)
Ako by ste popísali koncept, ktorý ste vytvorili?
Maxim: Rodinný koncept inšpirovaný Talianskom.
Marek: Nie len kuchyňou, ale aj životným štýlom. Umenie vedieť si užiť daný moment a atmosféru. Atmosféra je jediná vec, ktorá je v podstate zadarmo, ale pritom má tak vysokú cenu! Môže byť nádherný interiér, môže byť výborné jedlo, ale ľudia robia atmosféru. Usilujeme sa o to, aby sa tu hostia cítili dobre a vnímali, že nám na nich záleží.
Myslíte si, že dnešní hostia vnímajú emóciu a príbeh značky viac ako v minulosti?
Maxim: Myslím, že áno. Veľa ľudí to možno ani nevie pomenovať, ale vnímajú to. Nebudeme sa nikdy prezentovať ako tá najlepšia reštaurácia s najlepším jedlom či vínom, ale vždy od nás ľudia odchádzajú spokojní a uvoľnení. To je základ. Súhra toho, čo je na tanieri, ale aj toho, aký je interiér, hudba, hygiena, servis a ľudia v ňom. Je to tímová práca pod vedením skúsených manažérov. Dávame veľký dôraz na to, čo nie je v reštaurácii na prvý pohľad vidno.
Pracovať s kamošmi a rodinou býva niekedy náročné. Ako zvládate ťažšie momenty?
Maxim: To rodinné spojenie je zaväzujúce. Človek si dáva pozor, lebo naozaj o toho druhého nechce prísť, keďže to nie je len kolega, ale aj rodina / kamarát. Musíme sa navzájom počúvať a robiť kompromisy. Najdôležitejšia je dôvera. Vedieť podržať jeden druhého a niekedy len slepo nasledovať … to robím posledných päť rokov. (smiech)
Marek: To vystrihnime.
Maxim: Tak desať, dobre. (smiech)
Marek: Dôvera je to najdôležitejšie. Rovnako ako vedieť si pravidelne vyčistiť stôl. Baviť sa iba o pekných veciach dokáže každý, ale vzájomná konštruktívna kritika nás posúva dopredu. Treba na to samozrejme nájsť vhodný jazyk. Mám len jedného brata a sú momenty, kedy si naozaj musíme sadnúť a povedať si – toto je práca a toto sme my. Dosť riskujeme, ale výsledok stojí za to!
Aj keď sa vidíte dennodenne v práci, trávite spolu voľný čas?
Maxim: Dôležitý je balans. Tak ako v práci ma zaujíma súkromie kolegov, tak aj v súkromí ma zaujíma, čo sa deje v práci. Je to také prepojenie. Chcem vedieť ako sa moji kolegovia majú. Nie je to len o pracovnom výkone, ale aj o fyzickom zdraví, psychickej pohode, nesplnených túžbach …
Marek: Firma funguje v štruktúrach. Ja mám úzky okruh ľudí, s ktorými aktívne trávim čas. Ale to neznamená, že sa nezaujímam o ďalších. Len je to už ďalšia štruktúra, ktorú vedie a počúva vedúci toho konkrétneho tímu. Takto je zabezpečené, že je každý vo firme vypočutý. Prichádzame k jednotlivým potrebám kolegov a verte mi, niekedy stačí rozhovor pri pohári vína, aby sa človek dostal do pohody. Hostia navonok vidia, že je náš personál vysmiaty, energický, ale to nie je dielom náhody.
Čo môžu hostia očakávať? Je na obzore ďalšie Gatto Matto?
Maxim: Kruh sa uzatvára a už sa chceme len zlepšovať v tom, čo robíme. Nikdy nehovor nikdy, ale aktuálne sme presvedčení o tom, že nechceme ďalej expandovať.
Teraz sklameme všetkých, ktorí by vás chceli v Karlovke, Žiline, Košiciach …
Maxim: Nemáme až takú veľkú rodinu. (smiech)
Marek: (smiech) Pokiaľ sa bratranci nenahlásia. Ale teraz vážne, každý región má svoje individuálne potreby a my rozumieme tomu, v ktorom žijeme. To gastro, ktoré robíme, je náš životný štýl. Reálne sem chodíme jesť aj my a naši kamaráti. Nežijeme v Taliansku, náš koncept je ním len inšpirovaný. Nemáme ich možnosti, náturu ani počasie. Preto je to celé prispôsobené nášmu trhu a konkrétne Bratislave.
Keby máte opísať Gatto Matto v troch slovách, aké by to boli?
Maxim: Rodina, priatelia, emócia.
Marek: Dôvera, atmosféra, štedrosť.